Cestopis o tom, ako som zodpovedne plánoval Afriku a nakoniec z toho bolo "len" Francúzsko a Taliansko
Afrika,
Tento nápad vznikol už minulý rok pri debate s kamošom, s ktorým jazdím svojho času. Rozjímali sme sa nad nekonečnými, niekoľkodňovými výletmi a spomínali na tieto časy. Kamoš má teda najazdené podstatne viac, v podstate má odcúvané, čo ja najazdené :) Mňa to neustále ťahá na sever, do chladnejších krajín, tá predstava sa schladiť v letných horúčavách ma proste láka, napríklad taký Nordcapp. No lenže kamoš je taká jasterica, čo by sa najradšej váľal niekde na pláži pri mori, no to zase nie je moja parketa. Ale obaja sme sa zhodli, aká to bola škoda pozrieť sa z Gibraltáru na africký kontinent (a nezáujem si tam...), pretože ten je naozaj blízko, čo by si kameňom dohodil, a čo nedohodíš, došt.š :)
A tak padol cieľ: Casablanca, môj megavýlet na 21 dní.
Plánovať som začal už v Marci, so schválením dovolenky, to išlo prekvapivo hladko, aj keď mi bolo trocha ľúto kolegyne, ktorá musí zastúpiť, ale výlet je výlet.
V ďalších bodoch prišla na rad nová výbava, alebo všeobecná výbava. Moto som vyzbrojil kuframi Shad, vyššími plexi a inými "fičurami", ktoré mi mali spríjemniť cestu. Kúpil som si lepšie oblečenie, stan, spačák, karimatku, varič, riad, lieky, očkovanie, investícia všetkého všetkého okolo 800€ a ešte som ani päty z domu nevystrčil.
No a potom to prišlo, na kamoša sa začali valiť zdravotné problémy a tak bolo jasné, že ísť v takomto stave na tak dlhú cestu by bol hazard. A presne v tomto bode sa rozplynuli moje Africké nádeje :)
Dovolenka schválená, veci kúpené, tak doma predsa nebudem. A tak som si vymyslel alternatívu, úplne hore do Dánska a cez Belgicko, Holandsko, Francúzsko (pozdĺž pobrežia), Andory šup domov. Koľká to radosť, že som to zachránil a takto perfektne vymyslel. Moto kolegovia na FB mi dali kopec úžasných tipov, ktoré stoja za to navštíviť. No a presne 2 týždne pred odchodom opäť problém. Naša 8 mesačná princezná skončila v nemocnici na týždeň a tak mi bolo jasné, že skončím tak na záhrade s kosačkou v ruke...
No nie, nevzdávam sa, musí existovať kompromis, a tak po úmornom dohadovaní :) a argumentácii sme sa dohodli s partnerkou na kompromise 5-7 dní. Nie, lenže čo stihnete za túto dobu? Tak opäť plánovanie, kde bol cieľ jasný, užiť si jazdu prázdnymi kľukatými cestami, pokochať sa a kvalitne si zajazdiť. Hurá mám nový cieľ, Toskánsko a Francúzska útesová cesta Combe Laval.
Tento nápad vznikol už minulý rok pri debate s kamošom, s ktorým jazdím svojho času. Rozjímali sme sa nad nekonečnými, niekoľkodňovými výletmi a spomínali na tieto časy. Kamoš má teda najazdené podstatne viac, v podstate má odcúvané, čo ja najazdené :) Mňa to neustále ťahá na sever, do chladnejších krajín, tá predstava sa schladiť v letných horúčavách ma proste láka, napríklad taký Nordcapp. No lenže kamoš je taká jasterica, čo by sa najradšej váľal niekde na pláži pri mori, no to zase nie je moja parketa. Ale obaja sme sa zhodli, aká to bola škoda pozrieť sa z Gibraltáru na africký kontinent (a nezáujem si tam...), pretože ten je naozaj blízko, čo by si kameňom dohodil, a čo nedohodíš, došt.š :)
A tak padol cieľ: Casablanca, môj megavýlet na 21 dní.
Plánovať som začal už v Marci, so schválením dovolenky, to išlo prekvapivo hladko, aj keď mi bolo trocha ľúto kolegyne, ktorá musí zastúpiť, ale výlet je výlet.
V ďalších bodoch prišla na rad nová výbava, alebo všeobecná výbava. Moto som vyzbrojil kuframi Shad, vyššími plexi a inými "fičurami", ktoré mi mali spríjemniť cestu. Kúpil som si lepšie oblečenie, stan, spačák, karimatku, varič, riad, lieky, očkovanie, investícia všetkého všetkého okolo 800€ a ešte som ani päty z domu nevystrčil.
No a potom to prišlo, na kamoša sa začali valiť zdravotné problémy a tak bolo jasné, že ísť v takomto stave na tak dlhú cestu by bol hazard. A presne v tomto bode sa rozplynuli moje Africké nádeje :)
Dovolenka schválená, veci kúpené, tak doma predsa nebudem. A tak som si vymyslel alternatívu, úplne hore do Dánska a cez Belgicko, Holandsko, Francúzsko (pozdĺž pobrežia), Andory šup domov. Koľká to radosť, že som to zachránil a takto perfektne vymyslel. Moto kolegovia na FB mi dali kopec úžasných tipov, ktoré stoja za to navštíviť. No a presne 2 týždne pred odchodom opäť problém. Naša 8 mesačná princezná skončila v nemocnici na týždeň a tak mi bolo jasné, že skončím tak na záhrade s kosačkou v ruke...
No nie, nevzdávam sa, musí existovať kompromis, a tak po úmornom dohadovaní :) a argumentácii sme sa dohodli s partnerkou na kompromise 5-7 dní. Nie, lenže čo stihnete za túto dobu? Tak opäť plánovanie, kde bol cieľ jasný, užiť si jazdu prázdnymi kľukatými cestami, pokochať sa a kvalitne si zajazdiť. Hurá mám nový cieľ, Toskánsko a Francúzska útesová cesta Combe Laval.
Deň PRVÝ
A je to tu, už len jeden X sa vyspím a padám s jasným cieľom, prejsť čo najďalej v rámci IT.
Plán bol vstať o 6:00 a o 7:00 otočiť kľúč v spínačke, no lenže ani toto nevyšlo podľa plánu, prečo by aj malo, nie? V noci susedove čokle poškodilo plot a dostali sa k nám. Toto som tak nemohol nechať a vystaviť tak maličkú, aj priateľku týmto nechutným chlpatým šelmám a tak začal boj kto z koho. Vyhral som, aj keď neviem či to bola výhra uľahnúť o 01:45 do postele. Plot som narýchlo zaplátal a dúfal, že to bude OK. Keďže som bol však statočne rozbytý, nedokázal som vstať skôr ako ôsmej, vyrazil som niečo po deviatej.
Ako prvé ma zaskočilo, aká je Honda ťažká po nabalení a dostať ju na, alebo z hlavného stojana už nebolo také ľahké, druhý šok prišiel pri brzdení, ono to nebrzdí :) Resp. trebalo stlačiť brzdu a veľa razantnejšie. Po zvyšok jazdy som používal často aj zadnú brzdu, možno aj v pomere 50 : 50 + brzdenie motorom.
Cesta viedla striedavo Maďarskom a Rakúskom, až som sa čudoval, kadiaľ ma ten Garmin ťahá. Hneď v Maďarsku preverila moju ostražitosť a pripravenosť srnka, ta bola našťastie uvedomelá, a odkráčala na pastvinu. Tento prvý deň bol v celku nudný, foťak som takmer nevytiahol z tankvaku, s výnimkou narcistitckej fotky pri prechode hraníc do Slovinska. Garmin ma ťahal cez nudné lokality, neskôr aj s hustejšou dopravou, no profil bol jasný, rýchla trasa do IT. Cestu som si však začal užívať až na konci Slovinska, kde trasa viedla konečne cez horské dedinky a príjemné kľukaté cesty. No to by som však nesmel byť ja, aby sa dačo nepos..lo. Bolo teplo, tak že frajer cestoval s rozopnutou mikinou. V zlomku sekundy narazil do môjho brucha dáky hmyzák a s fleku ma urafol. To ste mali vidieť ten okamžitý reakčný čas brzdenia a zoskakovania z biku. Nič som však už nenašiel. Ostala len silná bolesť a červený fľak veľkosti Bratislavy. Bol som však pripravený, pretože deň pred tým na urafla osa do lakťa a na tieto prípady je perfektná octanová masť. V tomto prípade však nepomohla, bol to zrejme nejaký dosť nasraný hmyzák a po zvyšok cesty som trpel bolesťou brucha. Začínal som si myslieť, že niekto (tam ten hore) sa mi mstí za to, že som predsa len šiel. Mimochodom, pred týždňom ma doma v kúpeľni uštipla čierna osa do chrbta, keď som sa ju snažil zabiť tričkom a netrafil som ju zrovna tak ako som chcel, za to ona však bola úspešnejšia. A pred 2 týždňami ma zase uštipla iná osa, keď som sťahoval susedov brečtan z nášho plota. 4x za mesiac, to proste nevymyslíš.
S prichádzajúcim večerom som hľadel do mapy a zisťoval, kam tak asi stihnem prísť, no aj vzhľadom na možnostvo ubytovaní to bolo Lignano, a tak cez booking rezervujem izbu v hoteli Elvia za 85€ s raňajkami a súkromným parkovaním.
Okolo 21:00 sa ubytujem a idem liečiť svoje brucho...
Plán bol vstať o 6:00 a o 7:00 otočiť kľúč v spínačke, no lenže ani toto nevyšlo podľa plánu, prečo by aj malo, nie? V noci susedove čokle poškodilo plot a dostali sa k nám. Toto som tak nemohol nechať a vystaviť tak maličkú, aj priateľku týmto nechutným chlpatým šelmám a tak začal boj kto z koho. Vyhral som, aj keď neviem či to bola výhra uľahnúť o 01:45 do postele. Plot som narýchlo zaplátal a dúfal, že to bude OK. Keďže som bol však statočne rozbytý, nedokázal som vstať skôr ako ôsmej, vyrazil som niečo po deviatej.
Ako prvé ma zaskočilo, aká je Honda ťažká po nabalení a dostať ju na, alebo z hlavného stojana už nebolo také ľahké, druhý šok prišiel pri brzdení, ono to nebrzdí :) Resp. trebalo stlačiť brzdu a veľa razantnejšie. Po zvyšok jazdy som používal často aj zadnú brzdu, možno aj v pomere 50 : 50 + brzdenie motorom.
Cesta viedla striedavo Maďarskom a Rakúskom, až som sa čudoval, kadiaľ ma ten Garmin ťahá. Hneď v Maďarsku preverila moju ostražitosť a pripravenosť srnka, ta bola našťastie uvedomelá, a odkráčala na pastvinu. Tento prvý deň bol v celku nudný, foťak som takmer nevytiahol z tankvaku, s výnimkou narcistitckej fotky pri prechode hraníc do Slovinska. Garmin ma ťahal cez nudné lokality, neskôr aj s hustejšou dopravou, no profil bol jasný, rýchla trasa do IT. Cestu som si však začal užívať až na konci Slovinska, kde trasa viedla konečne cez horské dedinky a príjemné kľukaté cesty. No to by som však nesmel byť ja, aby sa dačo nepos..lo. Bolo teplo, tak že frajer cestoval s rozopnutou mikinou. V zlomku sekundy narazil do môjho brucha dáky hmyzák a s fleku ma urafol. To ste mali vidieť ten okamžitý reakčný čas brzdenia a zoskakovania z biku. Nič som však už nenašiel. Ostala len silná bolesť a červený fľak veľkosti Bratislavy. Bol som však pripravený, pretože deň pred tým na urafla osa do lakťa a na tieto prípady je perfektná octanová masť. V tomto prípade však nepomohla, bol to zrejme nejaký dosť nasraný hmyzák a po zvyšok cesty som trpel bolesťou brucha. Začínal som si myslieť, že niekto (tam ten hore) sa mi mstí za to, že som predsa len šiel. Mimochodom, pred týždňom ma doma v kúpeľni uštipla čierna osa do chrbta, keď som sa ju snažil zabiť tričkom a netrafil som ju zrovna tak ako som chcel, za to ona však bola úspešnejšia. A pred 2 týždňami ma zase uštipla iná osa, keď som sťahoval susedov brečtan z nášho plota. 4x za mesiac, to proste nevymyslíš.
S prichádzajúcim večerom som hľadel do mapy a zisťoval, kam tak asi stihnem prísť, no aj vzhľadom na možnostvo ubytovaní to bolo Lignano, a tak cez booking rezervujem izbu v hoteli Elvia za 85€ s raňajkami a súkromným parkovaním.
Okolo 21:00 sa ubytujem a idem liečiť svoje brucho...
Deň DRUHÝ
Ráno vstávam o ôsmej, pretože budík na siedmu drzo ignorujem. Po prebdenej noci a prvých 570 km mi tento spánok prišiel vhod. Dávam do seba tradičné Talianske raňajky, nahadzujem kufre, otáčím kľúč a plný očakávaní odchádzam. Dnes mám jediný cieľ, prísť v predstihu na známy foto point bod, odkiaľ je drvivá väčšina fotografii Toskánska.
No ceste neprebieha podľa mojich predstáv, vonka teplo, ubolené brucho, premavka je des, všade kamióny. Ale tak čo už, teším sa na cieľ. Niekde okolo mesta Rosolina chytám mega kolónu, občas predbieham s malou dušičkou, nakoľko moje skúsenosti sú ešte biedne a nikdy žiaden motorkách, ktorého by som kopčil. Aj keď štýl jazdenia v IT poznám. Stopky a plné čiary sú tu len proforma a tak i ja občas na hulváta predbieham stojace auto v tomto pekle.
Niekde v okolí mesta Ravenna odbočujem uvarený k smrti k pumpe, tankuje motorka i ja, a vtedy ma napadlo, že ráno som nespároval Garmin s aplikáciou Garmin smartphone, aby som mal online prehľad o trase a možných kolónach. Ihneď ma viedla na obchádzkovú trasu medzi malými mestečkami, kde je premávka oveľa priaznivejšia. Že som to ja blbec nezapol skôr. No ani to mi nestačí, a tak zmením profil navigácie z rýchla, na adventúre. Vedie ma to ešte pár km mestami, kde tu zrazu odbočka do ľava. po cca 1km serpentíny a kopce. V momente som mal blažený úsmev na tvári. Bolo naozaj neskutočné. najbližších 270km viedlo kopcami Toskánska, kde som naozaj aj hodinu nestretol jediné auto. Cesty neboli tip top a pripadali mi skôr ako tajná spojnica z čias vojny, ale nikam som sa neponáhľaľ a naozaj si to užíval.
Okolie bolo trocha vyprahnuté, to sa však zmenilo tabuľou TOSCANA
A tie výhľady ozaj stoja za to
Cestu lemovali typické Toskánske stromy - Toskánske Ciprusy. Tie lemovali aj prístupové cesty k "haciendám" :) Všade vysoké borovice, kamenné domy s bazénom vysekané do skál, hromada odpočívadiel, jazerá, zeleň, nekonečný počet zákrut a prevýšení, naozaj som si tu cestu užil. No pohľad na hodiny ma desil, blížil sa západ slnka a ja som stále ďaleko. Potreboval som dostatok času, aby som si obzrel terén, našiel ideálnu kompozíciu, rozložil statív a už len cvakal. Do toho som vychytal ešte miestny vláčik, je síce pekné, že mi na každom prechode trúbil, ale tým mi moc nepomáhal
Po príchode do mesta Asciano, ma osvietilo, že do navigácie som nemal dať toto mesto, ale point na fotenie a tak nasraty pokračujem iným (zbytočne) smerom a k uvedenému bodu sa dostávam o 19:50, takže na statív, nastavenie foťáku, alebo hľadanie správneho miesta môžem zabudnúť... A tak cvakám z ruky nasratý, ale čo už.
Po západe otváram Booking a zisťujem že v Asciane nie je nič voľné. Najbližšie ubytko som našiel za cca 85€ asi hodinu cesty v mestečku Murlo, hotel s bazénom sa volá Albergo Di Murlo. Booking potvrdzuje ubytko,a tak nasadám a prchám. Za tmy prichádzam k hotelu, parkujem pred, na čo vybehol recepčný a navigoval ma s moto priamo do ich veľkého skladu, no paráda. Celý personal tu bol veľmi mily, dokonca mi ešte umožnili objednať si večeru, a tak objednávam Penne s bohvie čím, ale chutilo a veľmi :) Unavený opäť líham s očakávaním ďalšieho dňa.
No ceste neprebieha podľa mojich predstáv, vonka teplo, ubolené brucho, premavka je des, všade kamióny. Ale tak čo už, teším sa na cieľ. Niekde okolo mesta Rosolina chytám mega kolónu, občas predbieham s malou dušičkou, nakoľko moje skúsenosti sú ešte biedne a nikdy žiaden motorkách, ktorého by som kopčil. Aj keď štýl jazdenia v IT poznám. Stopky a plné čiary sú tu len proforma a tak i ja občas na hulváta predbieham stojace auto v tomto pekle.
Niekde v okolí mesta Ravenna odbočujem uvarený k smrti k pumpe, tankuje motorka i ja, a vtedy ma napadlo, že ráno som nespároval Garmin s aplikáciou Garmin smartphone, aby som mal online prehľad o trase a možných kolónach. Ihneď ma viedla na obchádzkovú trasu medzi malými mestečkami, kde je premávka oveľa priaznivejšia. Že som to ja blbec nezapol skôr. No ani to mi nestačí, a tak zmením profil navigácie z rýchla, na adventúre. Vedie ma to ešte pár km mestami, kde tu zrazu odbočka do ľava. po cca 1km serpentíny a kopce. V momente som mal blažený úsmev na tvári. Bolo naozaj neskutočné. najbližších 270km viedlo kopcami Toskánska, kde som naozaj aj hodinu nestretol jediné auto. Cesty neboli tip top a pripadali mi skôr ako tajná spojnica z čias vojny, ale nikam som sa neponáhľaľ a naozaj si to užíval.
Okolie bolo trocha vyprahnuté, to sa však zmenilo tabuľou TOSCANA
A tie výhľady ozaj stoja za to
Cestu lemovali typické Toskánske stromy - Toskánske Ciprusy. Tie lemovali aj prístupové cesty k "haciendám" :) Všade vysoké borovice, kamenné domy s bazénom vysekané do skál, hromada odpočívadiel, jazerá, zeleň, nekonečný počet zákrut a prevýšení, naozaj som si tu cestu užil. No pohľad na hodiny ma desil, blížil sa západ slnka a ja som stále ďaleko. Potreboval som dostatok času, aby som si obzrel terén, našiel ideálnu kompozíciu, rozložil statív a už len cvakal. Do toho som vychytal ešte miestny vláčik, je síce pekné, že mi na každom prechode trúbil, ale tým mi moc nepomáhal
Po príchode do mesta Asciano, ma osvietilo, že do navigácie som nemal dať toto mesto, ale point na fotenie a tak nasraty pokračujem iným (zbytočne) smerom a k uvedenému bodu sa dostávam o 19:50, takže na statív, nastavenie foťáku, alebo hľadanie správneho miesta môžem zabudnúť... A tak cvakám z ruky nasratý, ale čo už.
Po západe otváram Booking a zisťujem že v Asciane nie je nič voľné. Najbližšie ubytko som našiel za cca 85€ asi hodinu cesty v mestečku Murlo, hotel s bazénom sa volá Albergo Di Murlo. Booking potvrdzuje ubytko,a tak nasadám a prchám. Za tmy prichádzam k hotelu, parkujem pred, na čo vybehol recepčný a navigoval ma s moto priamo do ich veľkého skladu, no paráda. Celý personal tu bol veľmi mily, dokonca mi ešte umožnili objednať si večeru, a tak objednávam Penne s bohvie čím, ale chutilo a veľmi :) Unavený opäť líham s očakávaním ďalšieho dňa.
Deň TRETÍ
Ráno vstávam, pozerám na svoje červené brucho a rozmýšľam, či si zájdem niekam do nemocnice, tá predstava ma však vydesila, natieram oktanovou masťou, prchám na raňajky a vyrážam.
Dnes mám cieľ jasný, prísť do mesta Cuneo, medzi zastávkou v Siene, Pise a Lucce.
Siene nakoniec len prechádzam, tu krivú vežu ale nechcem nechať. Von bolo takmer 40°C ale cesta bola fajn. Mnohokrát ju lemovali vysoké borovice a na pohľad to bolo naozaj veľmi príjemné. Po príchode do Pisy zisťujem, že som asi najpomalší účastník premávky. Ešte aj cyklisti boli rýchlejšie než ja. Dievčiny na skútroch v šatôčkach ma dávali jednu radosť. Na moju obranu, s tými bočnými kuframi sa manipuluje horšie v takej premávke. Míňam miesto k zastaveniu av panike čo ďalej pokračujem ďalej. Garmin využívam v tej chvíli už len na to, aby som videl kde je veža a kde ja :)
Prechádzam okolo veľkého múru, ktorý lemuje chodník, na ňom niekoľko skútrov a "Geesiek" A čo je Honda horšia, alebo čo, otáčam, vchádzam na chodník. parkujem na kraj, beriem foťák a doklady. Prilbu a všetko nechávam na moto s malou dušičkou, aby som si tam najlepšie, najlepšie aj s moto. Po príchode k veži veľmi že je naozaj šikmá, je teplo jak hovado. Spravím povinné fotky a padám späť k moto. Tá tam našťastie bola. Ako ďalší cieľ volím Luccu, toto mesto som nakoniec tiež len prešiel, nebol už čas, aby som zosadol a niekde sa prechádzal a kochal. Do navigácie dávam Cuneo. Pohľad na čas príchodu ma desí, ten vychádza na 23:00. Problém je, že väčšina recepcií ma čas príchodu najneskôr o 22:00. Prechádzam okolo pobrežia (Camogli a pod), kde je doprava preplnená. Šialené množstvo aut a skútrov. Tu som sa prichytil ako sa usmievam, pretože ma predbiehala z ľava najprv jedna dievčina na skútri, potom dve dievčiny na skútri, z pravej jedna babka na skútri, o chvíľu dve babky na skútri. Neskutočné ako to tam žilo skutrami. Baby v sukničkách, nikto to neriešil. Skútre tam boli pánmi ciest, nikto si nedovolil trúbiť. Autá v protismere sa jednoducho uhýbali a neriešili. A tak valím ďalej, a valím a dúfam. o 21:00 zastavujem a pozerám do google maps, kde si budem hľadať ubytko. Nakoniec som musel prísť v meste Mombercelli a tak si rezervujem s príchodom okolo 22:30. Joan to potvrdzuje a tak celý šťastný rýchlo prchám. Tma už bola riadna a navigácia ma viedla hustým lesom, cesta široká tak na jedno auto. Očami skenujem zver aj za zákrutami, tam ju stretnúť nechcem. Chvalabohu prichádzam do mestečka. Navigácia ma priviedla pred nejakú vinotéku, hovorím si nechcem chlastať, ale spať. A tak intuitívne obchádzam okolie podľa pozícií na mape. Aký som bol šťastný, keď som zbadal kamenný dom so sviečkami všade a obrastený brečtanom. Joan ma už čaká, moto nechávam s malou dušičkou pred bránou a idem sa dostať. Toto ubytovanie bolo úplne iné ako tie sterilné hotely. Bez stropu, sprcha na chodbe, žiadne závesy, vysoké stropy, široká posteľ... Typické provensálske ubytovanie
Na stene som zbadal nejakého prehistorického trilobita, v živote som nič také nevidel. A tak mu ukážem svoju podrážku, idem sa osprchovať a zjesť si svoju paštétu, kaiserky, kabanos von na záhradku vysvietenú sviečkou. Joan mi píše cez Booking, že kúsok odtiaľ je živý koncert, mám prísť, bude pri bare. Chuť Májky a horalky bola ale silnejšia. Najem sa a odchádzam. Dúfam, že už niečo podobné na stene neuvidím.
Dnes mám cieľ jasný, prísť do mesta Cuneo, medzi zastávkou v Siene, Pise a Lucce.
Siene nakoniec len prechádzam, tu krivú vežu ale nechcem nechať. Von bolo takmer 40°C ale cesta bola fajn. Mnohokrát ju lemovali vysoké borovice a na pohľad to bolo naozaj veľmi príjemné. Po príchode do Pisy zisťujem, že som asi najpomalší účastník premávky. Ešte aj cyklisti boli rýchlejšie než ja. Dievčiny na skútroch v šatôčkach ma dávali jednu radosť. Na moju obranu, s tými bočnými kuframi sa manipuluje horšie v takej premávke. Míňam miesto k zastaveniu av panike čo ďalej pokračujem ďalej. Garmin využívam v tej chvíli už len na to, aby som videl kde je veža a kde ja :)
Prechádzam okolo veľkého múru, ktorý lemuje chodník, na ňom niekoľko skútrov a "Geesiek" A čo je Honda horšia, alebo čo, otáčam, vchádzam na chodník. parkujem na kraj, beriem foťák a doklady. Prilbu a všetko nechávam na moto s malou dušičkou, aby som si tam najlepšie, najlepšie aj s moto. Po príchode k veži veľmi že je naozaj šikmá, je teplo jak hovado. Spravím povinné fotky a padám späť k moto. Tá tam našťastie bola. Ako ďalší cieľ volím Luccu, toto mesto som nakoniec tiež len prešiel, nebol už čas, aby som zosadol a niekde sa prechádzal a kochal. Do navigácie dávam Cuneo. Pohľad na čas príchodu ma desí, ten vychádza na 23:00. Problém je, že väčšina recepcií ma čas príchodu najneskôr o 22:00. Prechádzam okolo pobrežia (Camogli a pod), kde je doprava preplnená. Šialené množstvo aut a skútrov. Tu som sa prichytil ako sa usmievam, pretože ma predbiehala z ľava najprv jedna dievčina na skútri, potom dve dievčiny na skútri, z pravej jedna babka na skútri, o chvíľu dve babky na skútri. Neskutočné ako to tam žilo skutrami. Baby v sukničkách, nikto to neriešil. Skútre tam boli pánmi ciest, nikto si nedovolil trúbiť. Autá v protismere sa jednoducho uhýbali a neriešili. A tak valím ďalej, a valím a dúfam. o 21:00 zastavujem a pozerám do google maps, kde si budem hľadať ubytko. Nakoniec som musel prísť v meste Mombercelli a tak si rezervujem s príchodom okolo 22:30. Joan to potvrdzuje a tak celý šťastný rýchlo prchám. Tma už bola riadna a navigácia ma viedla hustým lesom, cesta široká tak na jedno auto. Očami skenujem zver aj za zákrutami, tam ju stretnúť nechcem. Chvalabohu prichádzam do mestečka. Navigácia ma priviedla pred nejakú vinotéku, hovorím si nechcem chlastať, ale spať. A tak intuitívne obchádzam okolie podľa pozícií na mape. Aký som bol šťastný, keď som zbadal kamenný dom so sviečkami všade a obrastený brečtanom. Joan ma už čaká, moto nechávam s malou dušičkou pred bránou a idem sa dostať. Toto ubytovanie bolo úplne iné ako tie sterilné hotely. Bez stropu, sprcha na chodbe, žiadne závesy, vysoké stropy, široká posteľ... Typické provensálske ubytovanie
Na stene som zbadal nejakého prehistorického trilobita, v živote som nič také nevidel. A tak mu ukážem svoju podrážku, idem sa osprchovať a zjesť si svoju paštétu, kaiserky, kabanos von na záhradku vysvietenú sviečkou. Joan mi píše cez Booking, že kúsok odtiaľ je živý koncert, mám prísť, bude pri bare. Chuť Májky a horalky bola ale silnejšia. Najem sa a odchádzam. Dúfam, že už niečo podobné na stene neuvidím.
Deň ŠTVRTÝ
Ráno vstávam zase o ôsmej, raňajky boli aj tak dohodnuté v kompromisnom čase 08:30. Joahn chcela o deviatej, ja o ôsmej :) Balím moto, pozerám, že kuchyňa je prázdna, tak Joan asi moc žúrovala, nevadí, najem sa inde. No hneď ako som začal šramotiť, ma Joan odchytila a zaviedla na raňajky do je officu, kde už čakali jednoduché a chutné raňajky. Opečené chlebíky, s volským okom, holandským syrom, cibuľou a pórom. K tomu voda, džús a káva. Slivky a iné ovocie som už z taktického hľadiska odmietol. Cibuľa a pór ma trochu vyviedli z miery, lebo toto moc nemusím, ale dalo sa to zjesť v pohode. A hlavne ja blbec keď sa ma večer pýtala čo budem jesť jej hovorím že mi to je jedno a zjem všetko. To mám za to....
Do navigácie volím východzie mesto Die vo FR, podľa navigácie to mám do Combe Laval úplne v pohode a bez stresu, ubytovanie mám predbežné zmapované v meste Grenoble, kde by som mal prísť cca okolo 20:00, takže pohoda.
Štartujem a prchám. Cesta bola v pohode, bol víkend, takže premávka bola minimálna. Nevedel som sa dočkať hraníc, vo FR som ešte nebol a tak som bol v očakávaní. Cesta bola najprv nudná, neskôr to bolo lepšie. Veľa km lemovali polia s kukuricou, príjemné zákruty a tak bola príležitosť si to opäť vychutnať. Záver IT už boli kopce, skaly a nespočetné množstvo serpentín. Opať som mal blažený úsmev na tvári a vychutnával som si každé jedno podradenie. Prešiel som tunelom a zrazu tabuľa FR. Povinne zastavujem a fotím :)
Sadám a pokračujem. Rozhliadam sa všade naokolo a kochám sa peknou prírodou.
Cesty sú tu iné ako v IT, krajšie, kvalitnejšie, väčšie. Predbieham na hulváta len karavany na ostatné zatiaľ nemám odvahu a len sa učím od miestnych motorkárov. Až raz preletel okolo mňa chopper...
Následoval som ho niekoľko desiatok km a v tomto duchu som pokračoval aj po tom, čo to vzdal na pumpe. Moje zistenie z ciest vo FR sú priam šokantné. Príroda v Toskánsku je pekná, no tu je ešte krajšia. Všetko zelené, hrozné dlhé, tiahle zákruty s malou premávkou. Naozaj tu bolo hrozne veľa dlhých tiahlých zákrut, ktoré vám vyčarovali úsmev normálne že okolo celej hlavy. Všade pri cestách lesy, sady, azúrové jazerá, cyklocesty. Jedná vec, ktorá ma veľmi fascinovala a doteraz mi rezonuje v hlave. Ešte som sa nestretol s tak ústretovými šoférmi. Dávajú ešte aj vnútorné smerovky pri príjazde do kruháča. Predbiehanie tu bola jedna radosť. 99% aut, ako ma zaregistrovalo sa dávali na kraj a púštali.
Ak išlo veľa áut oproti, zašli až na krajnicu. Nik sa na mňa nelepil, nik mi nevbehol do cesty, nik tu netrúbil. Pripadal som asi ako Alenka v ríši divov. Tankujem kúsok od mesta Die, kde využívam benzinku po dlllhej dobe s obsluhou. Toto je ináč na pumpách v IT a FR na hov..o, ak si chcete kúpiť vodum redbull, kávu, alebo niečo iné, máte smolu, lebo väčšina benziniek funguje v automatickom režime. Pár km na to opäť stojím, dávam siestu, preťahujem svaly, rezervujem ubytko Kyriad Grenoble Eybens Parc des Expositions s príchodom na 20:30, takže časovo som úplne OK. Do navigácie dávam konkrétne prejazdové body a púšťam sa na vytúženú cestu. Zastavujem pri prvom otvorenom priestranstve a fotím
Foťák už nechávam na krku pod mikinou, lebo ma to nebaví stále odkladať a vyťahovať. Zastavujem na ďalšom mieste a s nemeckým párom na Tenere sa navzájom fotíme :)
Idem si ďalej, prichádzam do malého mestečka, navigácia ukazuje, aby som sa na kruháči otočil a vrátil späť. Zastavujem, kontrolujem a zisťujem, že pri mojom kochaní som neodbočil kam mal, takže sa otáčam a po 3 km sa napojím na správnu cestu. Po zvyšné km som stál každú chvíľu a fotil, raz na mobil, raz na digitál. Nemá význam popisovať ďalší úsek, pretože to bolo jednoducho dychberúce. Stál som každú chvíľu a fotil.
Do Grenoble som prišiel pred deviatou, ubytoval sa a dojedal zásoby. Na izbe ma prekvapila kanvica, čaj i káva s pohármi. Poháre v poslednej dobe nejak zmizli z izieb. Tak som to samozrejme využil a spravil si čaj, i hrnčekovú sáčkovú polievku až zo Slovenska :)
Týmto som skončil dnešný deň.
Do navigácie volím východzie mesto Die vo FR, podľa navigácie to mám do Combe Laval úplne v pohode a bez stresu, ubytovanie mám predbežné zmapované v meste Grenoble, kde by som mal prísť cca okolo 20:00, takže pohoda.
Štartujem a prchám. Cesta bola v pohode, bol víkend, takže premávka bola minimálna. Nevedel som sa dočkať hraníc, vo FR som ešte nebol a tak som bol v očakávaní. Cesta bola najprv nudná, neskôr to bolo lepšie. Veľa km lemovali polia s kukuricou, príjemné zákruty a tak bola príležitosť si to opäť vychutnať. Záver IT už boli kopce, skaly a nespočetné množstvo serpentín. Opať som mal blažený úsmev na tvári a vychutnával som si každé jedno podradenie. Prešiel som tunelom a zrazu tabuľa FR. Povinne zastavujem a fotím :)
Sadám a pokračujem. Rozhliadam sa všade naokolo a kochám sa peknou prírodou.
Cesty sú tu iné ako v IT, krajšie, kvalitnejšie, väčšie. Predbieham na hulváta len karavany na ostatné zatiaľ nemám odvahu a len sa učím od miestnych motorkárov. Až raz preletel okolo mňa chopper...
Následoval som ho niekoľko desiatok km a v tomto duchu som pokračoval aj po tom, čo to vzdal na pumpe. Moje zistenie z ciest vo FR sú priam šokantné. Príroda v Toskánsku je pekná, no tu je ešte krajšia. Všetko zelené, hrozné dlhé, tiahle zákruty s malou premávkou. Naozaj tu bolo hrozne veľa dlhých tiahlých zákrut, ktoré vám vyčarovali úsmev normálne že okolo celej hlavy. Všade pri cestách lesy, sady, azúrové jazerá, cyklocesty. Jedná vec, ktorá ma veľmi fascinovala a doteraz mi rezonuje v hlave. Ešte som sa nestretol s tak ústretovými šoférmi. Dávajú ešte aj vnútorné smerovky pri príjazde do kruháča. Predbiehanie tu bola jedna radosť. 99% aut, ako ma zaregistrovalo sa dávali na kraj a púštali.
Ak išlo veľa áut oproti, zašli až na krajnicu. Nik sa na mňa nelepil, nik mi nevbehol do cesty, nik tu netrúbil. Pripadal som asi ako Alenka v ríši divov. Tankujem kúsok od mesta Die, kde využívam benzinku po dlllhej dobe s obsluhou. Toto je ináč na pumpách v IT a FR na hov..o, ak si chcete kúpiť vodum redbull, kávu, alebo niečo iné, máte smolu, lebo väčšina benziniek funguje v automatickom režime. Pár km na to opäť stojím, dávam siestu, preťahujem svaly, rezervujem ubytko Kyriad Grenoble Eybens Parc des Expositions s príchodom na 20:30, takže časovo som úplne OK. Do navigácie dávam konkrétne prejazdové body a púšťam sa na vytúženú cestu. Zastavujem pri prvom otvorenom priestranstve a fotím
Foťák už nechávam na krku pod mikinou, lebo ma to nebaví stále odkladať a vyťahovať. Zastavujem na ďalšom mieste a s nemeckým párom na Tenere sa navzájom fotíme :)
Idem si ďalej, prichádzam do malého mestečka, navigácia ukazuje, aby som sa na kruháči otočil a vrátil späť. Zastavujem, kontrolujem a zisťujem, že pri mojom kochaní som neodbočil kam mal, takže sa otáčam a po 3 km sa napojím na správnu cestu. Po zvyšné km som stál každú chvíľu a fotil, raz na mobil, raz na digitál. Nemá význam popisovať ďalší úsek, pretože to bolo jednoducho dychberúce. Stál som každú chvíľu a fotil.
Do Grenoble som prišiel pred deviatou, ubytoval sa a dojedal zásoby. Na izbe ma prekvapila kanvica, čaj i káva s pohármi. Poháre v poslednej dobe nejak zmizli z izieb. Tak som to samozrejme využil a spravil si čaj, i hrnčekovú sáčkovú polievku až zo Slovenska :)
Týmto som skončil dnešný deň.
Deň PIATÝ (záver)
Ráno klasika, hygiena, raňajky a zbalenie na cestu domov. Ešte 3 dni pred tým som bol rozhodnutý absolvovať cestu domov s rozložením na 3 dni, dva dni pred odchodom 2 no a v toto ráno a naplánovaní cesty domov, kde navigácia ukazuje cca 1 400 km som sa rozhodol o cestu "jednym vrzom" bez ubytovanie. Bol to teda nápad, ešte v čase písania ma bolia sedacie svaly :)
Asi 100 km viedla cesta Francúzskym vidiekom a zvyšok až domov po diaľnici. Po celú cestu domov som hypnotizoval odpočítavanie km :) Cesta viedla Švajčiarskom, Lichtenštajnskom, Rakúskom, Nemeckom, Rakúskom a Slovenskom. Niekde som čítal, že Švajčiari sú slušní vodiči, na tej diaľnici mi to takto neprišlo. Nemecko bolo jasné, neobmedzená rýchlosť a predbiehali sa v tom, kto v ľavom pruhu viac blikne na toho druhého. Niekde okolo Mníchova už bola tma a už som začínal mať toho plné zuby, ale nebolo cesty späť. V CH, D, aj AT som si spravil vždy dlhšiu prestávku na odpočinok, rozumej cca 30 min. Medzi tým to boli tankovacie zástavky, čúracie zástavky, alebo hydratačné zastávky. V AT mi už začína byť slušná zima, ale nechcelo sa mi odgurtňovať motobundu a tak som siahol po vrchnej časti nepremoku. A to bol super nápad, bolo mi teplejšie a ešte som bol aj viditeľnejší.
Niekde v okolí Leobnu som cítil vo vzduchu vlhkosť a taký ten puch bačoriny :) Nechápal som prečo, no zistil som o pár km. Vpálil som do takého lejaku, že som mal nohy v zlomku sekundy mokré. Vrch bol vďaka nepremoku suchý. Trvalo ešte pekných pár km. kým som našiel odpočívadlo, kde som mohol zastaviť a navliecť aj spodok. Aj keď mokrý som už bol, ale aspoň nefúkalo na mňa a mohol som pokračovať vo svojom vytúženom cieli. Obuté som mal čižmy s goretexom a to bol super nápad, lebo si naozaj splnili svoju úlohu. Po ceste sa už nič také nestalo, aj keď to si asi nepovedal Rumunský vodič auta s prívesom a naloženým autom, ktorý ma len nedávno v lejaku predbehol, a teraz mal auto na streche aj s vozíkom, nechápem, nevadí.
Domov som prišiel okolo 05:30, vyrazil som asi okolo 09:30, čiže mi cesta trvala cca 20h. Ďakujem aj dvojitej rannej káve a dvom redbullákom. Do postele som zaľahol okolo 06:30 a už o 08:30 mi doniesla priateľka do postele našu naradostenú princeznú. Jej úsmev a šťastie zmazalo moju únavu v zlomku sekundy. Po zvyšok dňa som sa už len vytešoval z tohto parádneho výletu a už teraz premýšľam, kam ďalej. Chcelo by to trochu viac precestovať Francúzsko a spoznať aj ine kraje tejto zeme.
Na záver len toľko, ak máte chuť a stroj v dobrom stave, treba sa jednoducho zbaliť a ísť, byť niekoľko dní sám je občas fajn. Celé dni sa mi neotvorili ústa s výnimkou nakupovania a ubytovanie to je parádny relax a spôsob, ako si vyčistiť hlavu.
Asi 100 km viedla cesta Francúzskym vidiekom a zvyšok až domov po diaľnici. Po celú cestu domov som hypnotizoval odpočítavanie km :) Cesta viedla Švajčiarskom, Lichtenštajnskom, Rakúskom, Nemeckom, Rakúskom a Slovenskom. Niekde som čítal, že Švajčiari sú slušní vodiči, na tej diaľnici mi to takto neprišlo. Nemecko bolo jasné, neobmedzená rýchlosť a predbiehali sa v tom, kto v ľavom pruhu viac blikne na toho druhého. Niekde okolo Mníchova už bola tma a už som začínal mať toho plné zuby, ale nebolo cesty späť. V CH, D, aj AT som si spravil vždy dlhšiu prestávku na odpočinok, rozumej cca 30 min. Medzi tým to boli tankovacie zástavky, čúracie zástavky, alebo hydratačné zastávky. V AT mi už začína byť slušná zima, ale nechcelo sa mi odgurtňovať motobundu a tak som siahol po vrchnej časti nepremoku. A to bol super nápad, bolo mi teplejšie a ešte som bol aj viditeľnejší.
Niekde v okolí Leobnu som cítil vo vzduchu vlhkosť a taký ten puch bačoriny :) Nechápal som prečo, no zistil som o pár km. Vpálil som do takého lejaku, že som mal nohy v zlomku sekundy mokré. Vrch bol vďaka nepremoku suchý. Trvalo ešte pekných pár km. kým som našiel odpočívadlo, kde som mohol zastaviť a navliecť aj spodok. Aj keď mokrý som už bol, ale aspoň nefúkalo na mňa a mohol som pokračovať vo svojom vytúženom cieli. Obuté som mal čižmy s goretexom a to bol super nápad, lebo si naozaj splnili svoju úlohu. Po ceste sa už nič také nestalo, aj keď to si asi nepovedal Rumunský vodič auta s prívesom a naloženým autom, ktorý ma len nedávno v lejaku predbehol, a teraz mal auto na streche aj s vozíkom, nechápem, nevadí.
Domov som prišiel okolo 05:30, vyrazil som asi okolo 09:30, čiže mi cesta trvala cca 20h. Ďakujem aj dvojitej rannej káve a dvom redbullákom. Do postele som zaľahol okolo 06:30 a už o 08:30 mi doniesla priateľka do postele našu naradostenú princeznú. Jej úsmev a šťastie zmazalo moju únavu v zlomku sekundy. Po zvyšok dňa som sa už len vytešoval z tohto parádneho výletu a už teraz premýšľam, kam ďalej. Chcelo by to trochu viac precestovať Francúzsko a spoznať aj ine kraje tejto zeme.
Na záver len toľko, ak máte chuť a stroj v dobrom stave, treba sa jednoducho zbaliť a ísť, byť niekoľko dní sám je občas fajn. Celé dni sa mi neotvorili ústa s výnimkou nakupovania a ubytovanie to je parádny relax a spôsob, ako si vyčistiť hlavu.
Na tomto výlete som prešiel celkovo 3 394km, spálil 112 l benzínu, minul cca 500€, prešiel som HU - AT - SL - IT - FR - CH - D - AT a opäť HU